Pri mojej poslednej ceste po Japonsku sme navštevovali rôzne pamiatky a chrámy, väčšina z nich bola obklopená veľmi peknými japonskými záhradami alebo lesmi. Boli sme radi, keď sme si mohli sadnúť a trochu oddýchnuť , prípadne sa občerstviť a pozhovárať o zážitkoch z pobytu.
Pripadalo mi zvláštne, že nám ľudia uvoľnili miesto a odišli inde. Až neskôr som sa dozvedela, že miestni obyvatelia v záhradách a lesoch praktikujú umenie Shinrin-yoku, v doslovnom preklade “ lesné kúpanie“.
A my, turisti sme ich našou prítomnosťou rušili.
Názov Shinrin-yoku označuje nasávanie atmosféry lesa počas pokojnej prechádzky. Ide o terapiu, ktorá bola vyvinutá v Japonsku počas 80. rokov 20. storočia a stala sa základným kameňom preventívnej zdravotnej starostlivosti a liečenia v japonskej medicíne. Je to vedecky podložená metóda, potvrdená výskumom. V tom období dochádzalo v mestách k nárastu civilizačných ochorení a jedným z výskumných zámerov bolo zistiť, či by sa zdravie obyvateľov mohlo zlepšiť ich pobytom v prírode.
Pohľad na jednu z troch najkrajších japonských záhrad Koraku-en.
Výsledky prekvapili, lebo sa zistilo, že už po niekoľkých hodinách strávených v lese dochádza u skúmaných ľudí k výraznému poklesu hladiny stresových hormónov, stúpa aktivita imunitného systému, aktivizuje sa parasympatický nervový systém ( zodpovedný za znižovanie stresu a relaxáciu). Ľudský imunitný systém reaguje na tzv. fytoncídy, chemické látky, ktoré vylučujú do ovzdušia stromy, kríky a ďalšie rastliny.
Shinrin-joku se odvtedy stalo predmetom ďalšieho výskumu a pre uvedený zdravotný a preventívny význam ako súčasť verejného zdravotníctva v niektorých krajinách.
Lesná terapia má pozitívny vplyv na ľudské zdravie a čím častejšie budú ľudia v prírode, tým budú menej chorí, budú šťastnejší a v pohode.
Rozkvitnutá záhrada obklopujúca Cisársky palác v Tokiu.
